Jarné a letné obdobie z pohľadu alergológa

Atopický ekzém je spolu s alergickou nádchou, bronchiálnou astmou a potravinovou alergiou jednou z tzv. atopických ochorení.

Alergiami v súčasnosti trpí približne ⅓ slovenských detí. Výskyt ekzému je častejší u mladších detí (kojenci a batoľatá), u starších detí ním trpí približne 8-10% z nich. Spúšťacie faktory atopického ekzému môžu byť rôzne. Patria medzi ne potravinové alergény, ale aj alergény vonkajšieho prostredia. Alergény vonkajšieho prostredia, ktoré môžu byť zodpovedné za ťažkosti v jarnom a letnom období, označujeme ako tzv. sezónne alergény. Patrí medzi ne peľ stromov, peľ trávy, peľ bylín a vonkajšie plesne.

dieťa s kvetmi v matkinom náručí

Stromy, ktoré najčastejšie vyvolávajú u slovenských pacientov ťažkosti, sú stromy zo skupiny brezovitých (breza, jelša), lieskových (lieska), bukových (buk, dub, gaštanovník), olivových (jaseň, platan, olivovník) prípadne cyprusovité. Peľ stromov je alergénom jari, lieska začína kvitnúť už behom  februára. Typickým obdobím pre ťažkosti na peľ brezy je apríl, u bukových stromov apríl až máj. 

Peľ trávy patrí do čeľade lipnicovité (timotejka, reznačka, lipnica a ďalšie), do skupiny peľov tráv v širšom slova zmysle radíme aj peľ obilnín. 

„Trávy sú najčastejším alergénom zodpovedným za sezónnu alergickú nádchu u slovenských alergikov."
 

Maximum výskytu peľu tráv je obdobím neskorej jari od mája do júla - do určitej miery sa tu prekrýva aj s dobou stromov. Peľ bylín spôsobujúci ťažkosti patrí do čeľade merlikovité, skorocelové a u nás najčastejšie astrovité - palina a ambrózia. Dobou kvetu a teda aj dobou reakcií je skôr neskoré leto a začínajúca jeseň, ale u niektorých bylín môžu byť ťažkosti pozorovateľné aj v jarných mesiacoch.

kýchajúca žena v parku s kvetinami v druhej ruke

Typickým prejavom peľovej alergie je tzv. “senná nádcha”, správnejšie sezónna alergická nádcha. Pacienti udávajú ťažkosti v zmysle vodnatej nádchy, odtoku nosných slizníc (upchatý nos), svrbenie slizníc očí a prejavy zápalu spojiviek, niekedy aj svrbenie a pálenie slizníc ústnej dutiny alebo uší. Prejavy alergickej astmy sú opakovaný kašeľ, piskot pri dýchaní, dýchavičnosťť v kľude aj po fyzickej námahe. U pacientov s ekzémom a alergiou na peľ môže dochádzať k akútnym prejavom (vyrážka alebo opuch kože po kontakte s alergénom, typicky po prebehnutí sa lúkou), ale i chronickým (zhoršenie ekzému v jarnom a letnom období). 

„Peľové zrná majú malé rozmery - ich šírenie nie je len v okolí rastliny, ale pomocou vzdušných prúdov, vody, srsti zvieraťa, prípadne hmyzu, sa môžu dostať aj niekoľko kilometrov (v niektorých prípadoch až tisíce) ďaleko od pôvodných zdrojov alergénu."
 

Medzi zásadné preventívne protipeľové opatrenia patrí obmedzenie kontaktu s peľom ako doma, tak vonku. V domácom prostredí je vhodné obmedziť vetranie, pomôcť môžu protipeľové sieťky prípadne čističky vzduchu. Po príchode domov je vhodná výmena oblečenia za domáce, umytie pokožky prípadne aj osprchovanie vrátane umytia vlasov. Nevhodné je sušenie prádla vonku. Je nutné častejšie upratovať domácnosť na vlhko, pretože peľové zrná môžu pretrvávať v prostredí domáceho prachu. 

Vo vrchole peľovej sezóny je nutné obmedziť pobyt vonku, najmä v suchom slnečnom počasí. Nižšia koncentrácia peľových zŕn býva po daždi a v ranných hodinách. Vhodné je použitie okuliarov na oči a peľových filtrov v automobiloch. Aktuálne informácie o výskyte konkrétneho peľu v ovzduší je vhodné sledovať na stránkach peľovej informačnej služby (www.pylovasluzba.cz) a prípadne podľa toho prispôsobiť plánované aktivity. 

„Terapia peľovej alergie i akútne zhoršenie atopického ekzému patrí do rúk alergológa prípadne dermatológa."

Obvykle je využívaná kombinácia celkovo pôsobiacich protialergických liekov (antihistaminiká)  s lokálnymi liekmi - očné a nosné kvapky, dermatologické lieky. U jasne dokázanej alergickej nádchy alebo astmy s väzbou na konkrétny alergén je možná liečba vakcínami - tzv. alergénová imunoterapia. V súčasnej dobe sú však na Slovensku dostupné len vakcíny pre pacientov s alergiou na trávy, stromy, roztoče, včely a osy. 

dievča fúkajúce do púpavy počas letných dní

U pacientov s peľovou alergiou môžeme pozorovať i súvisiace alergie na potraviny - tzv. peľovo potravinový syndróm, skríženú alergiu medzi peľmi a niektorými potravinami. Jej príčinou je výskyt podobnej bielkoviny v peľových zrnách a v niektorých potravinách. Najčastejším typom skríženej alergie je alergia na peľ brezy a súčasne potraviny zo skupiny ovocia (jablko, broskyňa, marhuľa, čerešňa, kiwi, hruška, jahoda, malina), zelenina (zeler, petržlen, mrkva, zemiak) a orechy (arašidy, lieskový, vlašský, mandle). 

V niektorých prípadoch potravina spôsobuje ťažkosti celoročne, v niektorých prípadoch len v rámci sezóny. 

U niektorých pacientov je vhodné i obmedzenie, prípadne úplné vylúčenie týchto potravín z jedálnička, ideálne na základe vyšetrenia a konzultácie s alergológom. 

3.6667

Bol pre vás tento článok užitočný?

Nie

Nie

Veľmi užitočný

Ďakujeme za Váš hlas

Nenechajte si ujsť aj tieto články

LETNÁ SÚŤAŽ: Súťažte o balíčky Atoderm a otestujte sa, čo viete o opaľovaní

Pred 4 dňami
Photoderm Mineral