Životodarný dotyk: Ako sa dotýkame sveta a ako sa svet dotýka nás?

Dotyk je za tisíc slov. Dotyk je tak zásadný pre náš pocit ľudskosti, že milujeme a sme milovaní. Stále viac sa zaujímame, či sme si blízko, ďaleko, v kontakte, či sme "odpojení" a ako sa jeden druhého dotýkame.

Niektorí z nás túžia po dotykoch blízkosti viac, iní menej, ale potrebujeme ich všetci. Nie je náhoda, koľko slov používame na vyjadrenie jeho nedostatku či naopak: „Niekto je v kontakte“, „stratil kontakt“, „netaktný“, atď. Alebo o človeku, ktorý s nami úplne stratil kontakt sa vyjadrujeme, že „nie je v kontakte s realitou“. Potreba ľudského dotyku je zásadná. Ako to máte s blízkosťou a dotýkaním vy? Objímate sa s priateľmi? Sú vám príjemné objatia od vášho partnera, partnerky? A čo deti? Venujete im dostatok objatí? 

objatie

„Koža je náš najväčší zmyslový orgán."

Prostredníctvom nervových zakončení v koži vnímame teplo, chlad, bolesť a teda aj DOTYK. Okolitý svet sa nás dotýka a my sa sveta dotýkame cez kožu. Cez kožu pociťujeme rovnako pôžitok, ako aj bolesť. A aj keď je samotný dotyk preskúmaný pomerne podrobne, aj tak sa ukazuje, že oproti iným zmyslom o ňom ešte stále veľa nevieme.

dotyk spájajúci generácie
 
Skúste zatvoriť oči. Čo cítite? Vnímate svet okolo vás? Predstavte si len na chvíľu, aké by to bolo, keby ste boli slepí. Skúste si teraz zapchať uši a predstavte si, aké by to bolo, keby ste boli hluchí. Možno si s veľkou dávkou fantázie viete predstaviť aj to, aké by bolo nemať čuch či chuť. Je to ťažké, viem, no dokázali by sme s tým žiť. Keď prídeme o zrak, preberie jeho úlohu hmat a keď zas o sluch, je náhradníkom zrak. No nemať schopnosť dotýkať sa? To je nepredstaviteľné. Sila dotyku dokáže naozaj veľa.

„Bez schopnosti vnímať dotyk nie sme schopní učenia, rozvíjania mysle, porozumenia a v konečnom dôsledku ani nie sme schopní žiť."

Senzorická deprivácia je vo veľkej miere o neuspokojení našej potreby ľudských dotykov a spolu s nedostatkom pestrých, zmyslových podnetov vedie u malých detí k hlbokým neuro-psychiatrickým poruchám.

Helen Kellerová (1880 -1968), ktorej príbeh je veľmi známy, ohluchla aj oslepla veľmi skoro v detstve. A predsa sa jej myseľ plne vyvinula a to len vďaka dotykovej stimulácii. Vyštudovala vysokú školu, bola spisovateľkou, učiteľkou a v konečnom dôsledku slávnou osobnosťou. Podarilo sa jej to iba vďaka jej schopnosti vnímať dotykové písmo na dlani a dotýkať sa ľudí a objektov vo svojom okolí.

Prečítajte si tiež

Ako podporiť zdravé sebavedomie detí obzvlášť tých, ktoré trpia atopickým ekzémom.

V dotyku je ukrytá veľká energia, ktorá silne ovplyvňuje náš organizmus a vyživuje aj našu dušu. Možno sa preto často stretávame s vyjadrením: Dotyk ľudskej ruky má liečivú silu. Aká to je sila? O akej energii hovoríme?

„Pri objatí a príjemnom dotyku je naše telo doslova zaplavované oxytocínom – špeciálnym hormónom, ktorý je nazývaný bonding hormónom."

V preklade väzbovým, tmeliacim hormónom. 

dotyk tehotenského bruška

Podľa súčasného vedeckého poznania práve tento hormón umožňuje našu dôveru, túžbu byť s niekým blízko a cítiť sa v bezpečí. A ak nám ho v krvi koluje dostatok, má to ešte ďalšie dôležité efekty: znižuje kortizol a tým aj mieru stresu nášho organizmu – znižuje sa nám krvný tlak a tep srdca. Navyše všetko, čo nám v tele navodzuje relaxovaný stav, v konečnom dôsledku vedie k podpore celého imunitného systému celého organizmu. Lásku primárne cítime cez kožu, cez dotyky.

Pocit blízkosti, tepla, objatia a sila dotyku – toto všetko po celý život zostáva podstatnou súčasťou všetkých vzťahov z lásky - od materskej lásky, zamilovania až po hlbokú oddanosť. Oxytocín je zodpovedný za pripútanie sa k niekomu vo vzťahu všeobecne. Je to hormón, ktorý sa podieľa na vzniku a hlavne uchovaní dlhodobého, vzťahového puta. 

3.6667

Bol pre vás tento článok užitočný?

Nie

Nie

Veľmi užitočný

Ďakujeme za Váš hlas

Nenechajte si ujsť aj tieto články

SÚŤAŽ UKONČENÁ: Súťažte o balíčky Atoderm a otestujte sa, čo viete o opaľovaní

Pred 4 mesiacmi
Photoderm Mineral