Koľko dotykov potrebujeme, aby sme prežili?

Medzi najdôležitejšie potreby novo narodeného dieťatka patrí rozpoznávanie signálov pomocou pokožky.

Dokazuje to aj experiment na predčasne narodených deťoch, z ktorých polovica bola hladkaná každú hodinu aspoň 5 minút a tá druhá polovica nie. Výsledok? Hladené deti priberali lepšie ako tie, ktoré nemali to šťastie. 

„Na to, aby sme po narodení prežili, komunikujeme so svetom okolo seba hlavne hmatom."

Dieťa je po narodení absolútne závislé na matke. Našťastie sú ona aj dieťa vybavené presne takými inštinktami, ktoré ich držia pokope. Aj keď sa na chvíľu oddelia, vzápätí sa vzájomne hľadajú. „Pripútacie“ správanie, ako sa tendencia k blízkosti odborne volá, je evolučne daný repertoár správania ako napríklad úsmev, plač pri nedostatku kontaktu alebo upokojenie sa ako reakcia na telesnú blízkosť matky. „Pripútacie“ správanie je základom vzťahovej väzby, ktorá nás od narodenia usmerňuje na silnejšiu osobu, ktorá sa o nás má starať. 

matka bozkávajúca svoje dieťatko na čelo

Cez kožu je stimulovaný aj vývoj vnútorných orgánov v tele novorodenca. Neuro-psychologický efekt v dvojici matka a dieťa je vzájomný. Ich symbiotický vzťah je nesmierne dôležitý pre ďalší vývoj dieťaťa, bez ktorého môže dieťatko aj zomrieť.

Z histórie vieme o veľmi netradičnom experimente kráľa a neskôr aj cisára Frederika II. Bol to vzdelaný vládca, ktorý okrem iného ovládal niekoľko jazykov. Okrem nemčiny sa dohovoril aj latinčinou, taliančinou, francúzštinou a gréčtinou. Experiment vychádzal z jeho zvedavosti, akou rečou by rozprávali deti, keby ich nikto žiadnym jazykom od narodenia neovplyvnil. Chcel vedieť, či to bude najpôvodnejší jazyk hebrejčina alebo latinčina, či náhodou sa už deti nerodia s jazykom svojich rodičov.

Kráľ nechal vybrať niekoľko novorodencov a ich dojčiace matky alebo náhradné „dojky“ dostali príkaz, aby sa plne postarali o fyzické potreby detí - okupať ich a nasýtiť, no mali striktne zakázané sa k deťom prihovárať alebo vytvárať akékoľvek iné interakcie. Nakoniec sa kráľ o pôvodnom jazyku nedozvedel nič, pretože deti z nedostatku lásky a blízkosti počas experimentu zomreli. Tento záver sa dozvedáme z dobových záznamov v kronike.

orangutánia matka so svojim mláďtkom

Americký psychológ Harry Harlow sa v povojnových rokoch pustil do rady experimentov s opicami, aby skúmal ich správanie s náhradnou matkou. Odobral opičím matkám ich mláďatká a umiestnil ich do klietky s dvoma napodobeninami matky – jednou plyšovou a druhou drôtenou. Na drôtenú umiestnil fľašu s mliekom. V priebehu experimentu s rôznymi variáciami sa ukázalo, že mláďa uprednostnilo plyšovú (dotykovú) „matku“ namiesto nehostinnej drôtenej. A to aj napriek tomu, že drôtená matka mala mlieko. Mláďa sa síce išlo napiť, no vždy sa vrátilo k mäkkej atrape matky. Harlow tým dokázal, že puto medzi matkou a mláďaťom je väčšie, ako potreba jedla. Závery inšpirovali ďalších psychológov preskúmavať teóriu attachmentu humánnejšou formou.

Britský pediater a psychoanalytik Donald W. Winnicott vedel krásne popísať, ako veľmi je prvý kontakt určujúci pre ďalší život dieťaťa a hlavne pre jeho pocit seba (sebahodnotenie, seba-obraz, sebavedomie atď.). Do psychológie zaviedol pojem „dosť dobrá matka“. Takáto matka je pozorná a citlivá k potrebám dieťaťa, ale zároveň sa nesnaží byť dokonalá a nevyčíta si, že má aj svoje potreby. 

Niektoré matky môžu mať problém nasledovať svoje materské inštinkty.

„Častejšie sa však stretneme s premotivovanými matkami, ako s tými, ktoré deti zanedbávajú."

Premotivované matky totiž sledujú viac to, aké by mali byť, než to, ako sa v skutočnosti cítia. Ak sa nesmierne snažia s cieľom urobiť všetko dokonalo, vytvárajú na seba iba zbytočný tlak a napätie. Dieťa cíti a vníma túto úzkosť, neistotu a nepohodu matky, aj keby ho od rána do večera nosila v náručí. Čo do istej miery vysvetľuje, prečo majú úzkostlivé matky tak často aj úzkostlivé deti.

ranný zhon matky s dieťaťom

Ale vráťme sa ku kožnému kontaktu a potrebe ľudského dotyku. Ak sa nám v rannom detstve nepodarí nasýtiť náš psychologický hlad po blízkosti, bezpečnom vzťahu a častých dotykoch, zanechá to v nás prázdno. Dieťa si tieto svoje skúsenosti nepamätá, má ich uložené v implicitnej pamäti. Až do dospelosti si nesie v sebe pocit, že s ním nie je niečo v poriadku.  V duši má prázdno a absorbuje všetku pozornosť, lásku a záujem svojho okolia ako čierna diera. Preto je práve láska a ľudský kontakt je u detí pre ich zdravý vývin mimoriadne dôležitý.

Ak vás téma zaujala, prečítajte si aj tento článok.

3.2000

Bol pre vás tento článok užitočný?

Nie

Nie

Veľmi užitočný

Ďakujeme za Váš hlas

Nenechajte si ujsť aj tieto články

SÚŤAŽ UKONČENÁ: Súťažte o balíčky Atoderm a otestujte sa, čo viete o opaľovaní

Pred 4 mesiacmi
Photoderm Mineral