Ako posilniť imunitu prírodnou cestou

Posilniť imunitu môžeme napríklad aj stravou. Pri prevencii pred zimnými „soplíkmi“, ale aj pred vážnejšími ochoreniami sa nemusíme spoliehať výlučne na náš imunitný systém.

V zime je náš organizmus podrobený jednoznačne najväčšej záťaži. Pri prevencii pred tzv. „soplíkmi“ alebo aj vážnejšími ochoreniami sa nemusíme spoliehať výlučne iba na náš
imunitný systém. Silnejšej obranyschopnosti si vieme dopomôcť napríklad aj stravou. Takto by sme si mali pomáhať počas celého roka.

S imunitou úzko súvisia prírodné imunomodulátory, čo sú látky schopné zasahovať do imunitnej odpovede nášho tela. Podľa toho, či túto imunitnú odpoveď posilňujú (stimulujú) alebo potláčajú, ich delíme na stimulátory a supresory. Tu sú tie najvýznamnejšie:

1. Betaglukány

Patria medzi najznámejšie imunomodulátory. Ide o polysacharidy, prirodzene sa vyskytujúce v bunkových stenách rastlín, baktérií a húb. Zároveň patria k rozpustnej vláknine, o ktorej je známe, že zlepšuje trávenie, podporuje činnosť probiotík, produkuje mastné kyseliny s krátkym reťazcom a ovplyvňuje vstrebávanie sacharidov či cholesterolu. 

Našu imunitu posilňuje prostredníctvom aktivácie makrofágov a NK buniek imunitného systému. Početné štúdie dokonca popísali aj sľubné protirakovinové účinky betaglukánov, ktoré je však potrebné ďalej skúmať.

Ide o naozaj účinnú formu, ako posilniť imunitu. Z bežnejších a celoročne dostupných potravín určite odporúčam konzumovať ovos a ovsené vločky, v menšom množstve by sme betaglukány našli aj v jačmeni.

2. Propolis

Propolis je živicový materiál, zbieraný včelami z rastlín a transformovaný za prítomnosti včelích enzýmov. Má bohatú históriu využitia, ktorá sa datuje už od roku 300 p. n. l. Už starovekí Egypťania, Gréci či Rimania rozoznávali jeho protizápalový a hojivý účinok. Výhodou propolisu je, že jeho užívanie nie je spájané so žiadnymi nežiaducimi účinkami pri dodržaní bezpečnej dávky 70 mg/denne (1,4 mg/kg hmotnosti). Novodobé štúdie sa zaoberajú najmä skúmaním jeho antibiotických, antivirotických, antifungálnych a antiparazitických účinkov. Zatiaľ sa síce nepotvrdili všetky jeho komerčne deklarované pozitívne účinky (teda nejedná sa o žiadny superliek), avšak sľubné výsledky prináša v terapii stomatitídy a ústnych vriedkov, v prevencii zubného kazu a dokáže podporiť antibiotickú liečbu prostredníctvom znižovania rezistencie na niektoré druhy antibiotík. Využitie by mohol nájsť aj v prevencii a terapii kvasinkových infekcií a pri hojení rán, avšak opäť je k tomu potrebných viac štúdií.

3. Zázvor

O zázvore je známe, že je bohatý na fytochemikálie gingerol a zingeron, ktoré majú silné antioxidačné účinky podobné účinkom vitamínu C. Intenzívne sa skúmajú aj jeho možné protirakovinové účinky. Výhodou je, že má všestranné využitie aj v domácej kuchyni, kde si z čerstvého zázvoru môžete pripraviť zázvorový čaj či limonádu. Populárne formy sú aj sušený zázvor, kandizovaný zázvor a nakladaný zázvor (gari). 

Použiť ho môžete aj na dochucovanie morských plodov, ťažších mäsových pokrmov či pri pečení do perníka. Obľúbenou domácou medicínou je zázvor v mede, ktorý je známym prírodným receptom na posilnenie imunity. Pozostáva z nakrájaného zázvoru a citrónu v pomere 1:1, zaliatych medom. Buďte však opatrní. Maximálna denná dávka zázvoru pre dospelých je cca 1 cm koreňa (alebo 4 g).

4. Kolostrum

Vyznačuje sa vyššou koncentráciou tuku, bielkovín, protilátok a ďalších zložiek imunitného systému (laktoferín, lyzozým, laktoperoxidáza, cytokíny a pod.). Práve preto sa hojne využíva ako doplnok stravy pre posilnenie imunity, a to najčastejšie vo forme kravského alebo kozieho kolostra. Jeho potenciálne pozitívne účinky na zdravie sú však stále zatienené mnohými nezodpovedanými otázkami. Nejasná je napríklad miera vstrebateľnosti látok z kolostra u dospelého človeka, využiteľnosť zložiek imunitného systému medzi rôznymi živočíšnymi druhmi (krava vs. človek) ale aj to, či je kolostrum v tabletách rovnocenné čerstvému kolostru, ktoré získava mláďa od svojej matky pri dojčení.

Medzi možné využitie kolostra dospelým človekom patrí najmä regenerácia tráviaceho traktu po užívaní antibiotickej liečby a taktiež v terapii hnačiek. Bohužiaľ všetky ostatné výroky predajcov kolostra zatiaľ nie sú podložené dostatočným množstvom štúdií.

5. Omega-3 mastné kyseliny

Veľmi dobrým a pomerne lacným imunomodulátorom sú omega-3 mastné kyseliny, ktoré nájdeme v bežných potravinách, najmä v rybách a morských plodoch, doplnkovo však aj v rastlinných potravinách ako sú vlašské orechy, ľanové semienka a olej, repkový olej a chia semienka. Navyše ich silný protizápalový účinok je aj veľmi dobre popísaný v odbornej literatúre, na rozdiel od iných, vyššie popisovaných potravín a doplnkov stravy.

Pri zostavovaní jedálnička, s cieľom zaradiť čo najviac týchto protizápalových mastných kyselín, však nejde iba o ich absolútne množstvo, ale aj o pomer omega-6 a omega-3 mastných kyselín, ktorý by mal byť čo najviac v prospech omega-3. Medzi potraviny, ktoré túto podmienku spĺňajú, patria napríklad už spomínané ľanové a chia semienka, tuniak, losos či ostriež. Naopak, napriek obsahu omega-3 mastných kyselín obsahujú príliš veľa omega-6 rybie konzervy v oleji (najmä slnečnicovom) aj vlašské orechy. Medzi orechy, ktoré obsahujú najviac omega-6 mastných kyselín a takmer žiadne omega-3 mastné kyseliny (a preto by nemalo dochádzať k ich dlhodobej nadmernej konzumácii) patria mandle a kešu orechy.

Pozor by sme si rozhodne mali dávať aj na príliš vysoký príjem omega-3 mastných kyselín, ku ktorému môže dôjsť najmä pri nadmernom a dlhodobom užívaní rôznych doplnkov stravy. Posilnenie imunity musí ísť ruka v ruke s heslom, že všetkého veľa škodí. Môže totiž dôjsť k negatívnemu vplyvu na imunitný systém, čo bolo potvrdené aj štúdiami. Ako najviac problematická sa javí fortifikácia, teda obohacovanie potravín omega-3 (napr. vajíčka, margaríny a pod.) v kombinácii s užívaním doplnkov stravy. Za najlepší spôsob príjmu omega-3 mastných kyselín preto považujeme ich konzumáciu prirodzene v strave, respektíve dodržiavanie odporúčaných dávok pri suplementácii.