Spoznajte atopiu ako nikdy predtým

Vieme, že internet je plný mýtov a poloprávd o atopii a jej najčastejšom prejave – atopickom ekzéme. Na tejto stránke vám poradíme so všetkým, čo vás zaujíma.

Stravovanie pri atopickej dermatitíde

Pred pár mesiacmi ma oslovili zástupcovia zo spoločnosti Bioderma s návrhom podeliť sa o svoje skúsenosti z praxe /z vedenia kurzov varenia a seminárov o stravovaní/  na tému atopická dermatitída a potravinové alergie. V dôsledku tohto návrhu sa vydarila pekná prednáška, ktorá odznela v Bratislave začiatkom apríla. A keďže som mala už niekoľko tematických kurzov a seminárov s touto problematikou ,,odvarených“ a všetky sa nezmestili do jedného uceleného bloku, pridávam, ako som sľúbila, resumé myšlienok a tém z týchto podujatí.

Prečo vzniká atopická dermatitída /AD/ ?

Etiopatogenéza tohto ochorenia je veľmi zložitá a náročná na pochopenie pre laickú verejnosť. Lekár z pozície časovej náročnosti svojho povolania nedokáže venovať pacientovi viac pozornosti ako je obligátna štvrťhodinka. Pacient odchádza s letáčikom v ruke  a odhodlaním vygúgliť všetko potrebné.

Takže pozrime sa na to spolu. Najprv zopár faktov. Vieme, že ide o multifaktoriálne ochorenie,  za ktorým stojí  enviromentálny  a genetický faktor. Kedysi sa AD považovala za kožné ochorenie súvisiace z alergiou.

Dnes však vieme, že ide o poruchu tvorby lipidovej vrstvy kože (epidermy) a nedostatok jej stavebnej zložky ceramidov (resp. zmeny v zložení spektra ceramidov). Optimálna funkcia epidermálnej bariéry závisí od zloženia lipidovej dvojvrstvy, ktorá je zabezpečená dostatočným množstvom extracelulárnych medzibunkových lipidov. Rovnako dôležitú rolu v správnej funkcii epidermálnej bariéry zohráva štrukturálny proteín filagrín. U jedincov s atopickou dermatitídou sa vyskytuje mutácia pre gén filagrínu, čo následne spôsobuje nedostatok, alebo absenciu epidermálneho filagrínu. Jeho vrodený alebo získaný deficit vplýva na štruktúru keratinocytov a prejaví sa zhrubnutím stratum corneum (rohová vrstva - vrstva odumretých buniek). Stratum corneum obsahuje vysokú koncentráciu zložiek rozpustných vo vode. Tieto zložky vznikajú pri proteolýze (odbúrávaní) filagrínu a tvoria prirodzený hydratačný faktor kože. Pokiaľ je táto regulácia hydratácie v koži narušená, koža je vysušená a svrbí. Množstvo filagrínu a jeho degradačných produkov je ovplyvňované zápalovými procesmi a exogénnymi stresovými faktormi. Tieto abnormality ceramidov, chybné dodávky lipidových zložiek do lipidových dvojvrstiev, sú dôsledkom dysfunkcie epidermálnej bariéry.

Porušená epidermálna bariéra je vstupnou bránou tzv. /pre zvýšenu priepustnosť/ pre cudzorodé látky, senzibilizáciu a je úvodom k tzv. atopickému pochodu. Atopický pochod je priebeh ochorení od ranného detstva počnúc AD, prebieha bez senzibilizácie, tá sa objavuje neskôr v podobe alergie na potraviny a na alergény z vonkajšieho prostredia a aeroalergény. AD asociuje s rhinjonkonjuktivitídou a astmou.

Na atopickom pochode sa okrem integrity epidermálnej bariéry taktiež podieľajú epitelové bariéry sliznice dýchacieho a tráviaceho traktu.

Tieto bariéry hrajú úlohu /protektívnu, dysfunkčnú/ v imunitnej odpovedi  /Th2/ a imunopatologických stavov  /AD, potravinová alergia, zápalové ochorenie čriev, astma/.
 

Ako zistím či mám alergiu?

Jednoducho pôjdem k alergológovi - imunológovi a nechám si vyšetriť krv na špecifické protilátky a nechám si urobiť aj kožné prick testy. Podotýkam, že v období pred testami nemáte brať antibiotiká, nesteroidné antiflogistiká a lieky na psychické poruchy.  Ešte mi napadlo, že ak sa náhodou chystáte na testy na celiakiu, musíte aspoň pár mesiacov pred termínom jesť lepok.

Ak máte alergiu, objavia sa vo výsledkoch zvýšené protilátky  IgE.                        

Alergická reakcia je imunologicky podmienená reakcia - okamžitá citlivosť a diskomfort sprostredkovaný IgE protilátkami a senzibilizovanými T- lymfocytmi.

IgE protilátky sa vytvárajú v tele proti rôznym vonkajším bielkovinovým štruktúram, patogénom, alergénom, peľom, roztočom. Žírne bunky su vybavené receptormi  pre tieto protilátky,  búrlivo reagujú na stretnutie s antigénom v prípade, že sa protilátka naviaže na alergén. Dochádza tak k degranulácii, masívnemu vyplaveniu histamínu z mastocytov. Je nutné vedieť, že histamín sa vyplavuje alebo degranuluje z mastocytov aj na základe podnetu iných mediátorov fyziologických reakcií /cytokíny-komplementový systém/ a mnohých ďalších zmien ako sú trauma, infekcie a pod.

Alergii podobná neimunologická reakcia – má podobné znaky akými sú urtikária /výražka/, červené fľaky, svrbenie a potenie.  Idiosynkrazia, reakcia na cudzorodé látky, prídavné látky, chemické látky v potravinách v prostedí a biogénne amíny a polyamíny /tyramín, putrescín, cadaverin, tryptamin, spermidin a pod. /. Takáto reakcia nebýva život ohrozujúca ako u IgE protilátkami sprostredkovanej alergickej reakcii, pokiaľ však má človek funkčný enzým diaminooxidázu /DAO/ odbúravajúci exogénny histamín. Ak má jedinec histamínovú intoleranciu, t.j. zníženú kvantitu alebo aktivitu DAO, sú následky masívneho vyplavenia histamínu do krvného obehu rovnaké ako u alergií.

Keď už sme pri tej diagnostike, takmer pravidelne sa dnes vyskytuje fenomém komplexnej zmätenosti pri rozlišovaní intolerancie a alergickej reakcie. Intolerancia nie je sprostredkovaná IgE protilátkami a nejde o imunitnú reakciu. Intolerancia je spôsobená nedostatočnou kvantitou alebo pôsobením príslušného enzýmu k metabolizmu danej potraviny.

Napriek tomu intolerancia laktózy neznamená kompletné vylúčenie mliečnych výrobkov z dôvodu deficitu enzýmu laktáza. Stačí si iba vybrať fermentované kozie a ovčie výrobky, kde je obsah mliečneho cukru a laktózy znížený.

Dnes je možné nechať si urobiť testovanie na SENZITIVITU potravín v triede IgG4 pomocou komerčných testov. Veľakrát sa mi stáva, že prídu ľudia s testom za 200 až 800 EUR, ktoré si nechávajú robiť v zahraničí v súkromných imunologických centrách. Z 200 položiek viacmenej vždy býva aspoň 10 pozitívnych. Pacient je spokojný, že našiel diagnózu a výrobcovia týchto testov tiež, veď zvýšené IgG má takmer každý :) Je to úplná hlúposť vyhodiť z jedálnička kvalitné potraviny s vysokým obsahom živín, pretože ma nafukuje a v ,,tomto” teste to vyšlo pozitívne. Viem, nie je jednoduché behať mesiace až roky po lekároch a podstúpiť dg.ex iuvantibus – ak sa vôbec na niečo príde. Chápem aj to, že nie každý má výdrž a komunikačnú vybavenosť, aby sa dopátral k správnej diagnóze. Z osobnej skúsenosti môžem povedať, že najčastejšie za takýmto diskomfortom, pokiaľ vylúčime klinicky diagnostikovateľné patológie /HIT, SIBO, idiopatcké zápaly čriev, IBS, a pod./, býva narušená mikrobiota a nedostatok komenzálnych baktérií, nevyvážená strava a nedostatok pohybu.

Vráťme sa však opäť k alergiám a AD.

Stretnutie s alergénom

Expozícia môže nastať: orálne, kožou a respiračným traktom.

Pre mnohé alergény je charakteristická proteázová aktivita. Plesne, pele a roztoče produkujú proteázy, ktoré môžu byť alergénmi.

Enviromentálne proteázy narušujú epitelové bariéry /zvyšujú priepustnosť/, čím uvoľňujú cestu pre ne samotné a tiež pre mikróby, alergény a rôzne iritačné látky.

Riešenie:

  • Prírodné antiproteázy
  • Terapeutické využitie exogénnych ihnibítorov proteáz pri liečbe a prevencii alergických a atopických ochorení
  • Ovomukoidy a ovoinhibítory izolované z prepeličích vajíčok

Ďalšie zložky potravy v prevencii a liečbe:

  • Vitamín D
  • Omega 3 mastné kyseliny /EPA a DHA/
  • Desenzibilizácia tepelne upravenými zložkami potravín pod dohľadom odborníka

Čo ešte v strave musí byť?

  • Selén – pôda v Európe v porovnaní s inými geografickými územiami je chudobná na selén – zdroj: ryby, morské plody, vaječný žĺtok, vnútornosti, paraorechy, avokádo, strukoviny, pšeničné klíčky, semienka
  • Molybdén – metabolizmus dusíkatých látok – tmavá listová zelenina a vňate
  • Mangán – antioxidant, tvorba interferonu – protinádorová látka, tmavá listová zelenina, zemiaky, celozrnná ryža, pšeničné klíčky
  • Meď a zinok – dôležité zložky antioxidačného enzýmu superoxid dizmutázy /SOD/ chrániaci cytoplazmu pred tvorbou voľných radikálov
  • SOD so zložkou mangán chráni mitochondrie, mtDNA vznik bunkovej energie, dýchací reťazec, vnútorná membrána – oxidatívna fosforilácia
  • Pokles SOD sa považuje za príčinu starnutia
  • SOD – čeľaď kapustovité, nahý ovos, pýr plazivý, pýr žitniak – agropyron – lipnicovité /20x viac výživy ako zelenina/
  • Pšeničné klíčky – superpotravina pre atopikov a ľudí s HIT– pri ich tolerancii  
     

Som za minimálne reštrikcie v stravovaní pokiaľ  to zdravotný stav dovolí.  Základom kostry jedálnička je jednoduchá pestrá strava bez POLOTOVAROV, inšpirovaná  stredomorskou diétou, bylinkami, exotickými koreninami a s využitím adaptogénnych rastlín.

Za veľmi nevydarený polotovar, považujem múčne bezlepkové zmesi, ktoré väčšinou obsahujú aj deproteinovanú pšenicu. Chleby z bezlepkových zmesí, obsahujúce deproteinované múky, lepok bol odstránený priemyselnými technológiami, obsahujú sojové, lupinové múky /alergén/, rôzne škroby a pre dlhšiu životnosť pod plastovým obalom, sa pridávajú aj rôzne aditíva.

A v tomto duchu sa ponesú aj ďalšie rady. Ani pri AD nie je dôvod striktne vylúčiť  klasické alergény /prepeličie vajcia sú užitočné, mlieko – kyslomliečne produkty, lepok ten neškodí kým nemáte celiakiu, sója môže byť fermentovaná/ pokiaľ vám nebola zistená vysoko pozitívna alergia na kazeín. Kyslomliečne výrobky a fermentované potraviny sú základom pre zdravú črevnú mikroflóru /mikrobiota/.

Je možné, že nárast výskytu alergických ochorení v posledných rokoch súvisí s nedostatkom bakteriálnej stimulácie, pretože k vývoju orálnej tolerancie je nevyhnutný kontakt s mikróbmi,  nutný k stabilnému osídleniu mikrobioty komenzálnymi baktériami. Práve u detí s alergiami to býva nedostatok laktobacilov a bifidobaktérií. Ako často hovorievam na mamičkovských seminároch i na kurzoch varenia, zdravé črevo rovná sa dobrá imunita. Imunitný systém sídliaci v oblasti čriev závisí od dobrej kondícii tráviaceho traktu a správneho bakteriálneho zloženia. Imunitný systém je prepojený s črevným mikrobiomom a hrá kľúčovú rolu  u alergických, imunitných a autoimunitných ochorení.

Pokiaľ je rodinná anamnéza pozitívna pre atopickú dermatitídu, je možnosť podávať malým deťom probiotiká v prvých dvoch rokoch života a je dobré zvážiť prenatálnu suplementáciu - hlavne probiotikami, ako sú laktobacilus rhamnosus, bifidobakterium  animalis subsp. lactis. Táto  významná randomizovaná kontrolovaná štúdia svedčí o tom, že podávanie probiotika L.rhamnosus od narodenia do 2 rokov, malo protektívny účinok u detí s AD a rinokonjuktivitídou až do veku 4 rokov.
Viac informácií tu

Nemenej dôležitý je fakt, že deti narodené prirodzenou cestou vaginálnym pôrodom, majú vyšší výskyt bifidobaktérií v tráviacom trakte, ako deti narodené sekciou.

Čo ak dieťa nemôže byť dojčené?

U detí z atopických rodín, ak nie je možné dojčiť, sa odporúča podávať prvých 4 – 6 mesiacov náhrady mlieka so zníženou alergicitou extenzívne hydrolyzáty /eHF/alebo parciálne /pHF/, tzv. hypoalergénne mlieka. Ukazuje sa lepší efekt eHF, ale odporúčania sa líšia v jednotlivých krajinách. Budúcnosť majú mlieka s vysokým štiepením kazeínu. U detí bez pozitívnej rodinnej anamnézy nie je dôkaz o efekte pHF, eHF v prevencii atopických ochorení.

Ak vaše dieťa nemôže mlieko v prvých mesiacoch života, neznamená to, že ho už nebude môcť nikdy ochutnať.

Mlieko a alergény

Kravské mlieko obsahuje 4 typy mliečnej bielkoviny, ktoré pôsobia ako alergény:

  • kazeín, ktorý spôsobuje alergickú reakciu u 75-85 % dojčiat
  • beta-laktoglobulín, ktorý spôsobuje alergickú reakciu u 10-12 % dojčiat, je však najsilnejším alergénom mlieka, je odolný voči tepelnej úprave a hydrolýze a prechádza aj do materského mlieka
  • alfa-laktalbumín, ktorý spôsobuje alergickú reakciu u 2-5% dojčiat, avšak pozitívne špecifické IgE protilátky má viac ako 60 % pacientov alergických na mlieko a takmer 50 % pacientov s atopickým ekzémom
  • bovinný sérový albumín a bovinný laktoferín sú menej významné alergény

Nie každý mliečny výrobok musí byť alergénom. A nie je kazeín ako kazeín. Dôležité je pochopiť mechanizmus prípravy jedál a pri desenzibilizácii potravinami treba postupovať nanajvýš opatrne, v malých dávkach a počkať na odozvu.

Prečo treba konzumovať kyslomliečne výrobky?

  • Imunitný systém organizmu je stimulovaný mikroorganizmami sídliacimi v tráviacom trakte (črevách), jeho funkcia súvisí so zložením mikrobioty
  • Od prvých príkrmov je dôležitý kontakt s baktériami
  • Znížená diverzita mikrobioty má za následok rozvoj alergií a atopickej dermatitídy
  • Dôležitosť rozvoja osídlenia komenzálnymi kmeňmi – druhy prospešných, nepatogénnych baktérií
  • Kyslomliečne výrobky sú tvorené probiotickými kultúrami. Probiotická kultúra je monokultúra alebo zmesná kultúra mikroorganizmov, ktoré priaznivo ovplyvňujú organizmus človeka a podporujú funkciu prirodzenej mikroflóry (mikrobioty) v organizme človeka. Probiotické potraviny je potrebné zaradiť do jedálnička denne. Medzi najrozšírenejšie probiotické kultúry patrí Lactobacillus acidophilus, Bifidobacterium species a Lactobacillus casei. Ich priaznivé pôsobenie podporujú tzv. prebiotiká ako napríklad inulín alebo oligofruktóza

Prvé príkrmy - jogurt, neskôr tvaroh a cottage pridávame aj počas dojčenia

Od ukončeného 7. mesiaca  podávame deťom ovčí alebo kozí jogurt, biely z domácej produkcie, nie odtučnený.
 

Jogurt

  • Kritéria: krátka spotreba do 21 dní, biely jogurt bez pridaných ingrediencií
  • Krátko uvarené ovocie a zeleninu si upravíme doma
  • Jogurt môžeme podávať s pečenou tekvicou
  • Obsahuje iba mlieko, mliečne kultúry
  • Nekupujeme odtučnené produkty, v ovčích výrobkoch vysoký obsah CLA  /konjugovaná  linolénová kyselina/
  • Preferujeme kozie, ovčie a A2 mlieko od kráv plemena Jersey a Guernsey /nie Holstein-Frisian/
  • Jogurt + prebiotikum – symbiotikum

Mýtus o zahlieňovaní organizmu mliekom

Chcem vás upozorniť, že ak ste v éteri narazili na tvrdenia, že mlieko zahlieňuje organizmus a škodí, vedzte, že ide o úplnú hlúposť. Zoberte si napríklad takú bryndzu…veď je to liek, ktorý prospieva telu v boji proti civilizačným ochoreniam.

  • Ovčia nepasterizovaná bryndza je potravinárskym unikátom a nemožno ju porovnávať z výživového hľadiska z kyslomliečnymi výrobkami. Možno s niektorými druhmi kefíru. Baktérie mliečneho kvasenia totiž v bryndzi produkujú bakteriocíny s antimikrobnou aktivitou, čím sú vlastne prírodným antibiotikom. Malé deti by mohli nepasterizovanú bryndzu jesť od kedy si zvykajú v prvých príkrmoch na kyslomliečne produkty. Avšak ak by sa tam náhodou vyskytla nejaká kampylobaktéria, Salmonela, Listéria a pod. mohla by mať infekcia ťažší priebeh u detí s oslabenou imunitou. Preto niektorí pediatri doporučujú bryndzu od troch rokov, aby sa nepodstupovalo riziko.
  • Nemusíte sa nalievať tekutým mliekom ale kyslomliečne výrobky si prosím neodpustite :)
  • Napríklad také acidofilné mlieko je charakterizované kultúrou Lactobacillus acidophilus
  • Kefír je charakterizovaný kultúrou vyrobenou z kefírových zŕn, Lactobacillus kefir sp. rodu Leuconostoc, Lactococcus a Acetobacter rastúcich v špecifických podmienkach + kefírové zrná
  • Podobným probiotickým liekom, ako je naša bryndza, je aj kaukazský kefír,  hustý ako kyslá smotana
  • Zakysané mlieka a smotana
  • Pri výrobe Zakysanky sa používa tzv. základná /smotanová/ kultúra, ktorá je zložená z Lactococcus lactis, subsp. lactis, Leuconostoc mesenteroides subsp. dextranicum a Leuconostoc mesenteroides

Čo nájdeme v jogurtoch ?

  • Streptococcus thermophilus
  • Významná baktéria – probiotikum v liečbe AD
  • Zvyšuje hladiny ceramidov a zlepšuje symptómy pri AD - najvyššia účinnosť v krémoch
  • Lactobacilus bulgaricus + S.T. v jogurtoch
  • Preferujeme ovčie, kozie a jogurty z A2 mlieka

Užitočné probiotiká pri atopickom pochode

Lactobacillus plantarum

  • Lactobacilum plantarum je grampozitívna aerotolerantná baktéria
  • L. plantarum má významnú antioxidačnú aktivitu a tiež pomáha udržiavať črevnú priepustnosť. Potláča produkciu plynov /metán, CO2, sírovodík/ v črevách a môže mať zdravotný prínos niektorých pacientov, ktorí trpia IBS.
  • Znižuje alergickú odpoveď organizmu sprostredkovanú IgE protilátkami
  • Znižuje obsah biogénnych amínov, dokonca ich degraduje, je účinná v boji proti patogénom
  • Pôsobí proti E.coli, ktorá produkuje biogénne amíny
  • Znižuje zápalovú aktivitu na sliznici žalúdka vyvolanú baktériou Helikobacter pylori
  • Pôsobí pozitívne pri liečbe atopickej dermatitídy u dospelých jedincov
  • L. plantarum sa bežne vyskytuje v mnohých fermentovaných potravinárskych výrobkoch, vrátane kvasenej kapusty, nakladanej zeleniny-pikles  a môžu aj ľudia s HIT
  • V olivách v slanom náleve
  • V kórejskej  kimchi, v kvásku a kváskových pekárenských výrobkoch, fermentovaných zeleninách
  • V kvalitných zrejúcich suchých salámach bez aditív
  • V niektorých syroch ako originál FETA /ovčie a kozie mlieko/
  • V mozzarele z byvolieho mlieka Bufala
  • V čerstvých kozích syroch ako ricotta
  • L. plantarum sa používa k zníženiu alergénnosti sójovej múky a výrobkov zo sóje /zníženie reaktivity 80-90 %/

Lactobacillus Gasseri

  • Imunomodulačné účinky Lactobacillus Gasseri
  • Znižovanie rizika vzniku alergií a astmy
  • Terapia probiotikami rhamnosus + L.Gasseri  vedie k zníženiu IgE v krvi
  • L. Gasseri lieči alergickú nádchu a upchatý nos
  • Pomáha pri redukcii abdominálneho tuku a pri obezite

Lactobacillus rhamnosus

  • Ide o grampozitívnu anaeróbne fakultatívnu baktériu
  • Rezistentná baktéria prirodzene sa vyskytujúca v tráviacom trakte, znáša nízke pH v žalúdku
  • Dokáže znižovať imunitné odpovede/alergie na arašidy pod lekárskym dohľadom/
  • Najúčinnejšie probiotikum v prevencii a liečbe atopickej dermatitídy
  • Znižuje riziko infekcií dýchacích ciest u detí
  • Ochrana urogenitálneho traktu, chráni pred dysbiozou črevnej mikroflóry
  • Zníženie symptómov respiračných alergií a rinokonjuktivitídy - zastavenie atopického pochodu – stabilizuje žírne bunky
  • Kombinácie s bifidobakterium longum zvýšenie účinnosti v prevencii potravinových alergií – HIT tolerované
  • Lactobacillus rhamnosus sa nachádza v kyslomliečnych výrobkoch, nepasterizovaných /bryndza/ a polotvrdých zrejúcich syroch

Iné

  • Lactobacillus salivarius sa uplatňuje pri liečbe astmy a ochorení epidermálnej bariéry kože, akou je atopická dermatitída u detí
  • Lactobacillus salivarius je užitočný pri liečbe IBS /syndróm dráždivého čreva/, pôsobí protizápalovo a zmierňuje nadúvanie
  • Morčacie mäso, hydina bez produkcie biogénnych aminov /tyramín, histamín/

Toto probiotikum je schopné potlačiť široké spektrum patogénnych organizmov, ktoré prichádzajú spolu s potravou z gastrointestinálneho traktu. Uplatňuje sa tiež pri  liečbe pankreatickej nekrózy. Spolu s kmeňmi Bifidobakterium bifidum a infantis, Lactobacillus acidophillus, casei a lactococcus lactis potláča aktivitu prozápalových cytokínov a prerastanie patogénov v tenkom čreve - redukcia bakteriálnej translokácie.

Ďalšia užitočná baktéria je Oxalobakter formigens , baktéria  dôležitá pri degradácii oxalátov, vyskytujúcich sa v potrave. Za normálnych okolností pri pestrej strave sa nachádza v tráviacom trakte ale napríklad pri častom užívaní  antibiotík  sa v čreve nenachádza v dostatočnom množstve. Doporučuje sa preto  po antibiotikách dopľnať probiotiká a vyhýbať sa vysokému príjmu potravín s obsahom oxalátov,  inak u niektorých jedincov s predispozíciou hrozí hyperoxalúria. Oxaláty  sa nachádzajú v kostných vývaroch, špenáte, kakau, jahodách, rebarbore, maku, sezame, cvikle, a pod. Nie je možné ju dodávať v suplementoch.

Taktiež som sa počas svoje praxe stretla s vegánskymi a vegeteriánskymi  opatreniami v prevencii  AD. Mamičky v snahe pomôcť svojim deťom, navštevujú pochybné stránky liečiteľov, makrobiotické kurzy… Zväčša sú neúčinné a predchádzajú vitamínovej karencii a malnutrícii. Dieťa môže mať spomalený motorický a mentálny vývoj.

Kritické potraviny pri AD

  • Čokoláda, kakao, citrusy, jahody, banán /latex/
  • Morské plody, ryby,
  • Rizikové orechoviny a semienka /slnečnica/, niektoré tropické ovocie /kiwi, mango, ananás/, ale aj marhule

Riešenie:

  • Rastlinné zložky a probiotiká pôsobiace protizápalovo a znižujúce produkciu biogénnych amínov, stabilizujúce žírne bunky /mastocyty/
  • Inulín- fruktooligosacharid – potrava pre bifidobaktérie!
  • Topinambur, čakanka, cesnak, pór, cibuľa, špargľa
  • Výber vhodného pečiva/ kváskový celozrnný chlieb z jednodruhových múk/, uprednostniť domáce výrobky pred priemyselne spracovanými potravinami a dopekanými pekárenskými výrobkami
  • Lactobacillus rhamnosus, Bifidobakterium breve, longum a infantis
  • Nigella sativa, perilla krovitá, rdesno stavikrv, senovka grécka, galangal, ženšeň, zázvor, kurkuma longa, kurkuma manga, mäta, tamarind, žerucha, mizuna, tulsi, koriander zelený, amomum subulatum, piper longum, glycyrhyza glabra
  • Citrónová tráva, limetové listy, smil piesočný
  • Berberin pri SIBO – oregáno, medvedí cesnak, alicín, dráč obyčajný /berberis vulgaris/
  • Sumac, rasca rímska, horčicové semienko – zálievky
  • Karob, tapioka, rastlinné mlieko, zelený čaj
  • Granátové jablko, červená cibuľa, medvedí cesnak, škorica, klinčeky, batáty, topinambur, yam,
  • /Kimchi/ Kyslá kapusta s ľanovým semienkami lactobacillus plantarum – lignocelulozová biomasa + kurkuma a chilli kapsaicín
  • Feta syr s ľanovými semienkami + amarant s medvedím cesnakom nakladaným v kurkume
  • Vhodné tuky na tepelnú úpravu a panenské oleje /olivovový, pupalkový, borákový, požlť farbiarsky, tekvicový, ľanový, konopný, repkový, reďkovkový, perillový, z chia, avokádový je vhodný aj na tepelnú rýchlu úpravu, sezamový, olej z vlašských orechov a pod. /
     

V závere ešte pár viet k desenzibilizácii potravinovými alergénmi

Spracovanie potravín má dokázateľný vplyv na štruktúru proteínov a na alergický potenciál. Získanie úplnej predstavy o tom, ako môžu potravinové proteíny ovplyvniť alergenicitu, si vyžaduje pochopenie o spracovaní a následne narušení štruktúry a vlastností potravinových proteínov na molekulovej a makroskopickej úrovni.

Teplom indukovaná, čiastočne skladaná forma, je kineticky znehybnená v dôsledku medzimolekulovej výmeny disulfidov a zachováva väčšinu zo svojej pôvodnej sekundárnej štruktúry natívneho proteínu. V rozvinutom stave proteínu sa v dôsledku zvýšenej flexibility polypeptidov môžu vytvoriť nové epitopy, ktoré sú za normálnych okolností ukryté vo vnútri proteínu a na povrch sa dostávajú až  čiastočným rozvinutím proteínu. Podobným spôsobom sa pravdepodobne budú po tepelnom spracovaní správať všetky globulárne proteíny, obzvlášť tie, ktoré majú vnútromolekulové disulfidové väzby. Niektoré z alergénových rodín strácajú schopnosť vyvolať  alergickú reakciu pri tepelnej úprave.

Je potrebné si uvedomiť že aj pri tepelnom spracovaní sú niektoré z alergénnych rodín  termostabilné a ich konformačný  epitop zostáva nezmenený tak je to napríklad u zelerového koreňa. Je zaujímavé, že tepelnou úpravou môžeme  výnimočne alergenicitu potravín zvyšovať. Príkladom je burský oriešok. “Surový“ burský oriešok vykazuje pomerne nízku alergenicitu, ale praženie burských orieškov pri veľmi vysokých teplotách ich alergenicitu rýchlo zvyšuje zmenou konformácie protínu omnoho viac než varenie pri nízkych teplotách. Podobným príkladom je i šošovica.

Tepelné spracovanie môže byť prevedené pečením v rúre, v mikrovlne/alergenicitu stráca jablko/. Takisto sa môže alergenicita znížiť namáčaním , klíčením alebo kvasením /soja/, a ošúpaním plodov. Zmena štruktúry bielkovín môže viesť k porušeniu epitopov a následne zmeniť alergénnosť potravín.

Za pomoci Maillardovej reakcie a enzymatického hnednutia boli pozorované zmeny zničenia konformačných epitopov u čerešní. Tiež  bolo zistené, že pražením sa znížila alergénnosť lieskových orechov, najmä u pacientov citlivých na peľ brezy. Ak Maillardova reakcia sama o sebe je schopná znžiť IgE reaktívnych epitopov, dôležitých pre alergie je na mieste zvážiť zo strany špecialistov /výskumu/ zavádzanie potravinovej dezenzibilizácie podľa individuálnych potrieb pacienta /zistiť či je pacient citlivý na konformačný, lineárny alebo obidva typy epitopov/. Na druhej strane treba brať do úvahy aj riziko t.j. tepelným spracovaním preukázaná  zvýšenie IgE väznosť /u arašidov/, preto je na mieste postupovať opatrne pri alergiách na potraviny, ktoré môžu spôsobiť anafylaxiu.

Zdroje:

Nutrient Intake and Food Restriction in Children with Atopic Dermatitis

Marasmus and Kwashiorkor by Nutritional Ignorance Related to Vegetarian Diet and Infants with Atopic Dermatitis in South Korea

Oral Food Desensitization in Children With IgE-Mediated Cow's Milk Allergy: Immunological Changes Underlying Desensitization

Heated egg yolk challenge predicts the natural course of hen’s egg allergy: a retrospective study

A protective effect of Lactobacillus rhamnosus HN001 against eczema in the first 2 years of life persists to age 4 years

A proprietary blend of quail egg for the attenuation of nasal provocation with a standardized allergenic challenge: a randomized, double-blind, placebo-controlled study

Význam ovomukoidov a ovoinhibítorov v alergológii

Oxalobacter formigenes and Its Potential Role in Human Health

Pros and cons of CLA consumption: an insight from clinical evidences

Oral Immunotherapy for Treatment of Immunoglobulin E-Mediated Food Allergy: The Transition to Clinical Practice

2.0000

Páčil sa vám tento článok? Ohodnoďte ho.

Stačí jeden klik na hviezdičku.

nezaujal

je skvelý!

Ďakujeme za Váš hlas

Podeľte sa o tento článok s priateľmi.

Budete vedieť ako prví

Neustále pridávame príbehy, rozhovory a odborné rady, ktoré vám môžu byť v riešení atopického ekzému veľmi nápomocné. Ak nám necháte e-mail, budeme vás informovať ako prvých.