Mgr. Katarína Vítková

Zásady imunizácie proti negatívnym účinkom stresu

Trápi vaše dieťa atopický ekzém? Prečítajte si rady psychologičky, ako imunizovať seba a dieťa proti trýznivým pocitom zo svojho tela a proti pohľadom okolia.

Stres nás aktivuje, čo je v určitej miere žiaduce, ale potrebujeme vedieť aj vypnúť podnety a nechať náš organizmus regenerovať.

atopický ekzém

Imunizácia proti vonkajším nárokom a stresom spočíva okrem iného v prostredí, aké doma vytvoríme. Aj doma bývame často zaplavení podnetmi, ktoré nás nenechajú ani na chvíľku sa zrelaxovať, vypnúť.

„Môžeme preto vedome pracovať na tom, že vyčistíme priestor nielen od prachu, špiny a od alergénov, ale aj od psychologického zahltenia podnetmi (neustála snaha o kontakt, hluk, sociálne siete a médiá sú nonstop k dispozícii atď.)."

Každý člen rodiny má nárok na svoj priestor, kam sa môže utiahnuť, ak potrebuje byť sám.

A čo vnútorné nároky na seba?

Emócie nie sú nikdy problém, hoci sú desivé či vyčerpávajúce, niekedy nie sú toxické. Problémom sú všetky opatrenia, ktoré robíme, aby sme tieto emócie necítili. Ovládať nie svoje emócie, ale svoje činy, to je cieľom výchovy.

Dieťa sa môže už vo veľmi skorom veku naučiť oddeľovať emócie od činov. Znamená to, že si uvedomuje, čo cíti, vie si to pomenovať alebo vyjadriť. Dôležitou podmienkou je emócie nehodnotiť, lebo to, čo sa v nás rodia za pocity, nie je ovládateľné vôľou.

„To, čo s našimi emóciami robíme, ako ich vyjadrujeme a ako napĺňame či nenapĺňame to, o čom nás informujú, je závislé od výchovy, kultivácie našej osobnosti, od našej zrelosti."

Pomáha takýto prístup: 
Vypočujem si a uznám pocity, zaujímam sa o to, čo by dieťa potrebovalo a či vie, čo by mu mohlo pomôcť cítiť sa lepšie. Od raného veku bude potrebovať našu pomoc pri hľadaní ciest, ako sa cítiť lepšie, až sa ich naučí hľadať samo.

Pozrime sa na relaxačné metódy

Relaxácia je cielený spôsob uvoľnenia tela a mysle. 
Je dobré učiť už deti cielene relaxovať. Naučíme ich tak naladiť sa na svoje telo a cielene sa uvoľniť. My naozaj potrebujeme doslovne „milovať svoje telo“, užívať si ho, rozumieť mu, starať sa oň. Umenie relaxovať je jedným zo spôsobov starania sa o seba. Deti vedia veľmi dobre využiť aj svoju predstavivosť. Predstavivosť je veľmi silná pomoc pri akomkoľvek symptóme, svrbenie nevynímajúc.

„Je dobré učiť deti relaxovať. Pri cielenom uvoľňovaní si môžu predstavovať, ako im odchádza napätie, starosti, bolesť a svrbenie tela, ktoré súvisí so psychikou a so stresom."

Sú však isté rozdiely v relaxácii dospelých a detí.

„Deťom stačia kratšie relaxácie (3 – 5 minút) a nepotrebujú ísť do takej hĺbky ako dospelí."

Najlepšie je, ak relaxujeme spolu s deťmi. Navodíme pokojnú atmosféru pri upokojujúcej hudbe, príp. pri vonnej esencii. 
Sprevádzame ich slovami, ktoré si vopred premyslíme alebo sa niekde inšpirujeme. Cieľom je, aby sa zamerali na vnímanie svojho dýchania a na jednotlivé časti tela. V  tom veľmi pomáhajú dotyk a pohladenie. 

Relaxačné návyky budujte už od detstva

Odporúčam nájsť si pravidelný čas, aby sa zvyk upevnil. Je veľmi príjemné vytvoriť si z relaxácie spoločný rituál – s prvkami, ktoré sa opakujú a na ktoré sa môžeme spolu tešiť. Vytvoríme oddychovú atmosféru, najlepšie, ak je niečím špeciálna. Aj tak však môže trvať dlhší čas, kým sa návyk dostane „pod kožu“ a deti sa bez problémov uvoľnia.

Zabezpečme prostredie bez rušivých vplyvov. Ak zatvoríme okná, predtým vyvetráme. Pripravíme malé koberčeky, deky. Najlepšie je relaxovať na nejakej podložke na zemi – aby si deti relaxáciu nespájali s popoludňajším spánkom, čo je pre väčšinu detí „nedobrovoľná aktivita“. Pustíme relaxačnú hudbu, hoci iba na krátky čas, pomôže im to naladiť sa na pomalšie tempo. Ľahneme si spolu s nimi. U detí nie je podstatné, či ležia na chrbte, alebo v akejkoľvek pozícii. Nech si nájdu takú, ktorá je pre ne príjemná.

Povieme niečo v takomto zmysle: 
„Teraz prichádza kúzelný, oddychový čas, keď ležíme a celé naše telo je pokojné, hýbu sa nám iba bruško a hrudník, keď dýchame.“ Ak im nedáme takúto jasnú inštrukciu, môže sa stať, že zadržia aj nádych a výdych. :-)
Dýchame tak, aby nás počuli. Svoje dýchanie trochu preháňame, pomôžeme im tiež prehĺbiť ich dych.

Môžeme využiť internet ako inšpiráciu na relaxačné, liečivé alebo terapeutické rozprávky. Alebo jednoducho zapojíme svoju fantáziu. Keď skončíme, „prebudíme“ ich jemným tónom nášho hlasu alebo nejakého hudobného nástroja (triangel). A necháme ich vyjadriť svoje pocity, zážitky. To je niečo, čo deti veľmi potrebujú.

Takže na záver ešte raz. Aké posolstvo dávame našim deťom?

Úlohou dôležitých dospelých je zasiať semienko lásky k vlastnému telu a duši bez ohľadu na to, akým ochorením alebo nedostatkom trpia. Z tejto lásky potom bude dieťa čerpať a bude ju kultivovať po celý život. 
 

3.6000

Páčil sa vám tento článok? Ohodnoďte ho.

Stačí jeden klik na hviezdičku.

Nezaujal

Je skvelý!

Ďakujeme za Váš hlas

Podeľte sa o tento článok s priateľmi.

Budete vedieť ako prví

Neustále pridávame príbehy, rozhovory a odborné rady, ktoré vám môžu byť v riešení atopického ekzému veľmi nápomocné. Ak nám necháte e-mail, budeme vás informovať ako prvých.