Stredomorská strava a atopický ekzém

Stredomorská strava patrí k jedným z najzdravších spôsobov stravovania. Vďaka jej špecifickému zloženiu môže pomôcť aj pacientom s atopickým ekzémom.

Už prvé štúdie v minulom storočí popísali výrazne lepší zdravotný stav obyvateľov týchto krajín v porovnaní s obyvateľmi západného sveta, najmä krajín Severnej Ameriky. Stredomorská strava v sebe zahŕňa spoločné znaky rôznych národných kuchýň s ich rôznymi typickými pokrmami. Radí sa sem najmä grécka a talianska, ale tiež španielska, francúzska, turecká či tuniská kuchyňa.

atopicky ekzem strava

Medzi tie najtypickejšie znaky patria nasledovné:

  • Základom je rastlinná strava (nemyslíme tým výlučne vegetariánstvo)
  • Vysoká konzumácia ovocia, zeleniny, strukovín a obilnín
  • Pravidelná konzumácia rastlinných olejov, najmä olivového
  • Pravidelná a vysoká konzumácia rýb, a to najmä vo francúzskej a španielskej kuchyni
  • Dopĺňanie bielkovín vo forme fermentovaných mliečnych výrobkov (napr. jogurty) a syrov (feta, mozzarella + zrejúce syry)
  • Nižšia konzumácia mäsa (avšak každá kuchyňa má aj svoje typické kvalitné mäsové produkty)

Keď atopický ekzém zakotví na pokožke 

Už na prvý pohľad obsahuje stredomorská strava široké spektrum potravín s protizápalovým účinkom (rastlinné oleje, avokádo, oriešky, rôzny druhy ovocia a zeleniny), ktoré by mali byť v rámci individuálnych znášanlivostí neoddeliteľnou súčasťou stravy pri väčšine chronických ochorení, vrátane atopického ekzému. V porovnaní s typickou „západnou“ stravou má tá stredomorská priaznivejší pomer nasýtených a nenasýtených mastných kyselín, teda základných zložiek tukov, ktoré určujú ich kvalitu aj zdravotné účinky.  

„Táto strava je bohatá na vitamíny vplývajúce na zdravie pokožky – vitamín A, vitamín E či vitamín C."

K dnešnému dňu nie sú známe žiadne štúdie, ktoré by preukázali priamu súvislosť medzi konzumáciou stredomorskej strany a atopickým ekzémom. Takéto stravovanie však nemusíme brať ako nástroj na vyliečenie, ale ako zdravý spôsob stravovania, ktorý je možné dodržiavať dlhodobo a neprichádzať popri tom o žiadne dôležité živiny.  Stredomorská strava má totiž veľké spektrum štúdiami popísaných zdravotných účinkov, napr. zlepšenie mozgových funkcií, zlepšenie kardiovaskulárneho zdravia, zníženie rizika rakoviny či diabetu a dokonca aj zlepšenie plodnosti a zvýšenie šancí na pôrod zdravého dieťaťa.

Špecifiká stredomorskej stravy 

Olivový olej

Výhodami olivového oleja sú, že má pomerne nízku alergenicitu (schopnosť spôsobovať alergické reakcie), je dobre dostupný aj v bežných obchodoch a má priaznivý pomer ceny a kvality. Za tú najvhodnejšiu formu sa považuje extra panenský, za studena lisovaný olivový olej. Takto sa môže označiť olej, ktorý má maximálny obsah voľných kyselín do 0,8%. Olivový olej znesie aj trochu vyššie teploty pri tepelnej úprave a nemusíme ho používať iba výlučne do studenej kuchyne. Je preto zdravou súčasťou šalátov aj varených jedál. Medzi výhody olivového oleja patrí pomerne nízka alergenicita (schopnosť spôsobovať alergické reakcie), dostupnosť v bežných obchodoch a priaznivý pomer ceny a kvality.

Príprava zeleniny

Zelenina sa v stredomorských krajinách veľmi často pripravuje práve restovaním na olivovom oleji alebo dusením. Medzi základné a zároveň veľmi zdravé „ochucovadlá“ popritom patrí cesnak a cibuľa. Nezabúda sa ani na prídavok bylín a vňatí, medzi tie najviac využívané patrí petržlenová vňať, oregano, bazalka aj tzv. provensálske bylinky (majorán, tymián, rozmarín, fenikel).

Neplatí, že jediný spôsob, ako zo zeleniny vyťažiť najviac zdraviu prospešných živín, je konzumovať ju surovú.

„Napríklad antioxidant lykopén z paradajok sa v našom tele lepšie využije až po tepelnej úprave."

Vitamíny A, D, E a K patria medzi vitamíny rozpustné v tukoch, a preto sú oveľa lepšie využiteľné, ak ich trochu orestujeme alebo opečieme na olivovom oleji (prípadne ak aspoň surovú zeleninu pokvapkáme trochou oleja). Iné druhy zeleniny sa zasa vďaka tepelnej úprave stávajú lepšie stráviteľnejšie (napr. špargľa) a v ďalších, napr. v špenáte, dokážeme tepelnou úpravou znížiť obsah antinutričných látok (oxalátov), ktoré zabraňujú vstrebávaniu dôležitých minerálnych látok, napr. vápnika a železa.

Pšenica – základ stredomorskej stravy

Čuduj sa svete, aj pšenica je súčasťou zdravej, stredomorskej stravy. Každá kuchyňa má svoj charakteristický pšeničný pokrm, ten najznámejší sú určite talianske cestoviny. Medzi ďalšie by sme mohli zaradiť napr. pita chlieb, bulgur či kuskus. V rámci zdravej životosprávy by sme sa mali snažiť voliť vždy pšeničné produkty s vyšším obsahom vlákniny, teda celozrnné. Vzrastá aj popularita špaldovej múky, ktorá má nižšiu alergenicitu a je aj lepšie znášaná pri intolerancii lepku (nie však pri celiakii!). Veľmi obľúbené, posledné roky aj u nás, je kváskovanie, teda príprava chleba bez droždia, ktorá dodáva chlebu špecifickú chuť a zároveň aj často lepšiu stráviteľnosť. Ak máte podozrenie na to, že vám pšenica spôsobuje zdravotné ťažkosti, je vhodné ju na určitú dobu (cca 4-6 týždňov) vylúčiť a ak nedôjde k zlepšeniu, opätovne ju zaradiť do stravy.

4.8333

Páčil sa vám tento článok? Ohodnoďte ho.

Stačí jeden klik na hviezdičku.

Nezaujal

Je skvelý!

Ďakujeme za Váš hlas

Podeľte sa o tento článok s priateľmi.

Budete vedieť ako prví

Neustále pridávame príbehy, rozhovory a odborné rady, ktoré vám môžu byť v riešení atopického ekzému veľmi nápomocné. Ak nám necháte e-mail, budeme vás informovať ako prvých.