Chyby vo výchove detí ovplyvňujú ich správanie aj zdravie v dospelosti - 2. časť

Chýb, ktorých sa dospelí dopúšťajú pri dieťati, je celý rad a mnoho z nich vychádza hlavne z toho, že nemáme podmienky na to, aby sme sa naplno venovali deťom.

Ak by som aj napriek tomu vybral aspoň pár, môžu za to prejavy spojené s týmito oblasťami:

1) Rodičia sú nekontaktní, málo sa s deťmi objímajú, málo sa s nimi maznajú, málo času trávia nosením detí a vzájomným dotykom. Miesto nosenia svoje deti vozia v kočíkoch, miesto spoločného spania svoje deti odmala odkladajú do postieľok vo vedľajšej izbe, takže sa v dospelosti môžu prejavovať odťažito, “chladne” alebo naopak trpieť závislostným chovaním, žiarlivosťou, nízkym sebavedomím a podobne.

mama odpočívajúca s dieťaťom na posteli

"Pracoval som s jednými rodičmi, ktorí mali behom uspávania veľké problémy so svojimi deťmi. Mali tri deti, ktoré sa noc čo noc dohadovali o tom, u koho bude maminka alebo otecko ležať behom čítania rozprávky. Ich chovanie rodičov hnevalo a na svoje deti za to často kričali, miesto aby si uvedomili, že ich deťom bytostne chýbal ich kontakt. Rodičia boli veľmi zaneprázdnení a jediný čas, ktorý deťom venovali, bol práve ten počas večerného čítania. Akonáhle si uvedomili, že “hnevanie” detí pramení len z ich potreby byť rodičom nablízku, urobili nádhernú vec. Z jednej miestnosti v dome urobili nocľaháreň, celú podlahu pokryli dreveným roštom s matracom a spali všetci pohromade. Deti si večery náramne užívali v blízkosti svojich rodičov a výrazne sa znížil počet konfliktov, ktorý ich spolužitie sprevádzal."

karaoke party s mamou

2) Ďalším problémom, s ktorým sa vo výchove detí stretávame, je, že rodičia sú síce láskaví, ale zároveň sú nedôslední, takže sa postupne obracajú role a dieťa sa naučí, že nemá hranice a môže si rozkazovať, rozhodovať a rodičia musia poslúchať. 

„Z dieťaťa sa môže v dospelosti stať samoľúby egoistický tyran, sledujúci len vlastné záujmy a vlastné potreby."

"Raz som cestoval k rodičom, ktorí boli nešťastní zo svojho trojročného chlapčeka. Do telefónu mi hovorili, že sa snažia o rešpektujúci prístup vo výchove, ale vôbec sa im to nedarí. Nefungujú žiadne dohody, chlapček sa bije, vrieska, presádza si svoje. Hovoril som im, že ich musím vidieť, pozorovať a vnímať, čo v ich rodinnej schéme nefunguje. Keď som videl rodičov v akcii, bolo krásne, ako sú láskaví. Boli k nemu milí, zhovievaví, na všetko sa ho pýtali, nič neprikazovali. Lenže…. vôbec nevnímali svoju rolu. Ten chlapček bol šéfom a oni boli podriadení. V jednej situácii si vynútil svoje, maminku buchol celou silou a ona mu na to nič nepovedala, rovnako ako otec. Len sa priblbo usmievali, kývli ramerami a povedali mi, že nevedia, čo s tým. Behom pár minút sa stala totožná vec, chlapec pribehol k mamine, ktorá mu chystala desiatu a buchol ju celou silou.

Prečítajte si tiež

Osem rád ohľadom starostlivosti o atopickú pokožku u kojencov a detí

Otecko nič nepovedal, mamina len povedala, že ju to bolí a ja som sa naňho oboril. Veľmi dôrazne som naňho zakričal, že sa mi takéto chovanie vôbec nepáči a neexistuje, aby maminku bil. Chlapec stál úplne v šoku, nič také nečakal. Došiel som k nemu, sadol som si na zem, pohladil som ho a začal mu hovoriť, že my chlapi sa k ženám chováme pekne, robíme im radosť, aby mohli byť ženy šťastné a robiť radosť zas nám. Moja intonácia bola zas milá a priateľská. Chlapec sa nasledujúce dve hodiny odo mňa ani nepohol.  Pochopil, že so mnou si nič také nemôže dovoliť, nastavil som prirodzenú hranicu toho, čo sa smie a čo sa nesmie a chlapec bol úplne v pohode. Otecko mi ešte týždeň po mojej návšteve poďakoval za to, že som im ukázal, že rešpektujúci prístup neznamená nechať si ubližovať."

babička s vnučkou tvoria jeden tím

3) Ďalším zlyhaním vo výchove, s ktorým sa stretávam, je veľmi silná dôslednosť, ale zároveň neláskavosť. Takže sa dieťa začína pomaly báť svojich rodičov, nevnímať ich alebo intenzívne vzdorovať. 

„Dieťa sa učí robiť veci kvôli strachu miesto toho, aby vnímalo zmysluplnosť vecí."

"Môže byť poslušné, ale nezodpovedné, pretože sa odmala učí svoj vlastný život vkladať do rúk autorít. V dospelosti potom môže čeliť problémom so strachom, s neurózami, môže prežiť život vo veľkom napätí. 
Pracoval som s dospelým mužom, ktorý mal pod sebou v práci cez 50 ľudí. Po našom rozprávaní sme dospeli k tomu, že má v sebe veľký strach zo zlyhania. Pátrali sme ďalej a došli k tomu, že bol v detstve trestaný za akýkoľvek prehrešok. Jeho rodičia mali sériu trestov podľa intenzity previnenia. Za drobné tresty to bol nejaký zákaz, za väčší prehrešok pár rán remeňom a vrcholom bolo veľmi bolestivé kľačanie na polenáchh čelom k stene. Kvôli veľmi dôslednému trestaniu a absencii akýchkoľvek známok láskavosti si v sebe vytvoril obrovský strach robiť chyby a pri akomkoľvek náznaku zlyhania v sebe cítil obrovské napätie. Bol to muž, ktorý sa ani v dospelosti nedokázal uvoľniť, bol stále v kŕči a neprestával sa kontrolovať. Aj takýto dopad môže mať výchova na dospelého človeka."

školská šikana

4) Rodičia sa často hádajú, kričia po deťoch, zakazujú a prikazujú, namiesto toho, aby deťom popisovali význam a zmysel vecí, činností a situácií. 

„Dieťa tak môže byť v dospelosti v trvalej opozícii a odpore voči autoritám alebo mať naopak malé sebavedomie, tendenciu k “poslušnosti”, neschopnosti sa vymedziť, nastaviť svoje hranice."
 

"Vybavujem si rodinu kúsok od Rakovníka, ktorá je typickým príkladom takejto výchovy. Rodičia mali dve deti, 12-ročného syna a 6-ročnú dcéru. Obaja boli pracovne veľmi vyťažení, do toho mali hospodárstvo, penzión…. Nebolo toho málo. A pretože na svoje deti nemali toľko času ani energie, ich komunikácia sa skladala z ranných povelov a večerných výčitiek. Syn začal byť postupne viac a viac agresívny, najprv iba v škole, potom aj doma. Výrazne sa zhoršil v učení, prestal rodičov úplne rešpektovať, učiteľkám začal nadávať. Oslovila ma triedna učiteľka, ktorá vnímala rapídne zhoršenie chovania tohto, predtým pohodového chlapca. Dohodli sme sa s rodičmi na stretnutí, ja som prišiel k nim domov a bol som prekvapený z toho, čo všetko mi chlapec otvorene povedal. Ako ho bolí nezáujem zo strany rodičov, ako ho neustále obťažujú rozkazy, zákazy a žiadna radosť a pohodová komunikácia. Potom som sa rozprával s rodičmi a obaja smutne uznali, že má syn pravdu a posledný rok sa skutočne situácia veľmi zmenila v tom, ako nestíhajú svoje deti, a preto len velia a trestajú miesto toho, aby mali čas sa porozprávať. Bol som tam len raz, neviem, ako sa ich príbeh ďalej vyvíjal, len viem, že mi po týždni napísala triedna učiteľka, že ďakuje, pretože bol chlapec po veľmi dlhej dobe zas v škole veselo naladený. Snáď im to vydržalo dlhšie..."

budúcnosť kuchárskeho umenia

5) Rodičia nie sú pre dieťa vzorom, čo znamená, že nejdú príkladom, neplnia to, čo chcú od detí, nedodržujú to, čo deťom sľúbili. Deti tak strácajú dôveru, neveria svojim rodičom, môžu prežívať pocity osamelosti, môžu mať nízke sebavedomie a ďalšie problémy. Už dlho poznám príslovie, že kto chce iných zapáliť, musí sám horieť. 

„Ak chce človek viesť ľudí, musí byť sám vo všetkom príkladom."

Kmeňoví náčelníci pred storočiami boli prirodzení vodcovia, stáli na čele bitiek, boli vzorom pre všetkých ostatných mužov i malých chlapcov, ktorí chceli byť ako oni. Ale ako to je dnes? Akým vzorom sú otcovia pre svojich synov a maminky pre svoje dcéry? Nakoľko sú rodičia vzorom pre svoje deti, ktoré by ich chceli nasledovať?

"Vybavujem si rozhovor s jedným puberťákom, ktorý bol síce z hrubého zrna, ale bol veľmi vnímavý k svojim rodičom. Maminka ho ku mne priviedla z dôvodu, že doma odmietal čokoľvek urobiť. Osamote som sa ho spýtal, ako vníma svojich rodičov a on mi vo svojich 14 rokoch odpovedal: “Mamu neznášam a otec je sráč.” Keď som sa ho spýtal na dôvod jeho pohľadu na vec, popisoval mi, že otec nedodrží nič, ani voči nemu, ani voči svojej žene. Niečo sľúbi a potom sa vyhovára, že nestíha. “Nepomáha mame s ničím, vo svojej pracovni má bordel, ale odo mňa chce, aby som upratoval… Zakazuje mi, aby som sedel pri počítači, ale sám pri ňom trávi väčšinu času, čo je doma.” Keď som sa spýtal jeho mamy, ako manžela vníma ona, smutne kývla ramenami a povedala, že syn má pravdu. Mal veľmi veľa podobných výrokov na svojho otca. Nevážil si ho za to, že nebol vzorom a kritizoval syna za to, čo sám porušoval. A prečo neznášal svoju matku? Pretože po ňom kričala, vyčítala mu, zakazovala, prikazovala… Ale o tom sme už hovorili..."

mama dohovárajúca svojej dospelej dcére

Toto bol len malý vzor toho, čo môžu rodičia robiť zle pri výchove svojho dieťaťa a ako veľmi sa môžu podpísať na zdravotnom stave svojich malých detí, na postojoch svojich detí, na ich vzťahoch, na ich aktivitách a vnímaní sveta. A ako veľmi môžu rodičia prispieť k tomu, aby mali ich deti v dospelosti problémy nielen sami so sebou a svojimi partnermi, ale i so svojím zdravím, pretože každé napätie vždy spôsobuje problémy telesného rázu. 
 

3.2000

Bol pre vás tento článok užitočný?

Nie

Nie

Veľmi užitočný

Ďakujeme za Váš hlas

Nenechajte si ujsť aj tieto články

SÚŤAŽ UKONČENÁ: Súťažte o balíčky Atoderm a otestujte sa, čo viete o opaľovaní

Pred 4 mesiacmi
Photoderm Mineral