Počúvame a pomáhame

Problém s kožou môjho syna sa prejavil už v pôrodnici. Vtedy mi bolo povedané, že je to normálne. Mal však veľmi vysušenú pokožku, na ktorej bolo badať lupinky. Po pár dňoch doma sa začalo objavovať začervenanie na tvári a v tom istom období sa dostavil aj zápal očí. Koža môjho synčeka bola červenkastá a veľmi suchá. Po každom okúpaní a naolejovaní klasickým detským olejom to bolo ešte horšie. Po prvom vyšetrení kožným lekárom sme sa dozvedeli, že náš syn má atopický ekzém. S touto diagnózou prišlo aj veľa informácií o tom, čomu sa treba vyvarovať, aké používať prípravky na hygienu, až po nutnosť upraviť stravu. Samozrejme, dostali sme doporučenie na vyšetrenie u alergológa. V piatich mesiacoch syna prvý krát hospitalizovali s laryngitídou a následne aj bronchitídou. Po návrate domov nasledovalo aj vyšetrenie alergológom, odber krvi a test na alergie. Dozvedeli sme sa, že syn je alergický na našu mačku a na vajíčka (na bielok aj žĺtok). Vzhľadom k tomu, že sa u synčeka bronchitida opakovala, museli sme nájsť našej mačke nový domov. Tým to ale neskončilo. Museli sme kompletne vyčistiť všetko v našej domácnosti a zaviesť nový jedálniček, kde bola prítomnosť vajíčka absolútne vylúčená. Aj napriek všetkým opatreniam sme nedokázali syna dostatočne ochrániť. Vždy, keď sa preliečil kortikoidmi, úľava prišla iba nakrátko. Potom sa problémy vrátili a často ešte vo väčšej miere. Syn bol medzitým ešte raz hospitalizovaný. S jeho pokožkou si náš kožný lekár nevedel rady a tak sme si po návrate domov našli nového. Musím zaklopať, že nám táto zmena veľmi vyhovuje. Aby toho nebolo málo, v ten istý rok chytil náš syn syndróm nazývaný aj “ruka-noha-ústa”. U atopických ľudí to máva väčšinou veľmi zlý priebeh. Pre nášho syna by to znamenalo dva týždne bez spánku plného plaču. Pre mňa, ako matku, je veľmi ťažké vidieť takto trpieť svoje dieťa a byť absolútne bezmocná. Po vyliečení sme opäť hľadali, čo bude na synčekovu atopiu učinkovať najlepšie. Pomohlo najmä pravidelné krémovanie telovými mliekami (okrem iného aj od Vašej značky), maste na báze vazelíny, prísady do kúpeľov, samotné ovesné kúpele a samozrejme umývacie prostriedky na atopickú pokožku. Začali sme kúpať tak 3x až 5x do týždňa po 20 minút spolu s prísadami. Zvyšné dni už iba sprchujeme. Zistili sme, že synovi vyhovuje bezmliečna diéta, aj keď nám to krvné testy neukázali. Z mojej skúsenosti viem, že každý človek je iný a musí si nájsť vlastný spôsob liečby vylučovacou metódou. Samozrejme za pomoci lekárov. Veľakrát je to beh na dlhú trať a tak trochu kombinácia viacerých vecí, ale oplatí sa to. Synček mal vo februári dva roky a môžem povedať, že až teraz je relatívne pokoj. Všetkým s týmto problémom držíme palce.

Mám 24 rokov a atopický ekzém je neoddeliteľnou súčasťou môjho života už od narodenia. Prešla som si všetkými fázami na rôznych častiach tela v rôznej intenzite. Mam vyskúšané všetky druhy masti,olejov do kúpeľa,samozrejme kortikoidy museli byt a dvakrát som navštívila kúpele čo mi výrazne pomohli ale len na určitú dobu. Najhoršie oblasti sú v prvom rade tvar,krk,ruky,dlane a potom všetko ostatne. Ale mám skvelých priateľov, rodinu, čo sa mi snažia pomáhať vo všetkých oblastiach, do ktorych ekzém zasahuje. Verím, že raz dostanem môj ekzém na kontrolovatelnu udržiavaciu úroveň.

Môj otec trpel ekzémom ako mladý, vyskúšali mu rôzne maste ale nič nezaberalo, tak mu 1 doktor povedal, že je to určite od zubov a keď nič nezaberá a musí si ich dať vytrhnúť ak sa chce zbaviť toho nekončiaceho svrbenia a mokvania... Otec ako 30-ročný mal úplne zdravé, rovné zuby a keď mu ich vytrhli a dostal protézu, ekzém nezmizol, zostal úplne rovnaký, začal ustupovať až asi po 10 rokoch. Po ňom sme ho zdedili ja aj brat, ja som ho mala menej, ale brat po celom tele a musel byť niekoľkokrát v nemocnici. Mne úplne zmizol - chvalabohu - v 13 rokoch, po 3-týždennom pobyte a každodennom pobyte pri mori. Teraz mám 37 a som bez ekzému, ale môj syn ho má tiež. Objavil sa v 3 mesiacoch na líčkach v zime, mysleli sme na najskôr že sú len vysušené, sčervenané kvôli chladnému vzduchu, že bábätká majú jemnejšiu pokožku a treba ich v zime natierať, ale potom sa táto červená pokožka objavila aj na chrbátiku a teraz v 8 rokoch ho má na ruke a na nohe ale nie v záhyboch a pokožku má dosť suchú na celom tele, aj napr. v zime má stále popraskané pery, musí si dávať pomádu viackrát za deň. V lete sme boli pri mori a ekzém mu úplne a krásne zmizol ale možno že aj preto že sme boli iba na týždeň po 2 mesiacoch sa objavil znova. Tak snažíme sa obmedziť jedlá, ktoré môžu byť dráždivé - citrusy, pikantné, čokoládu, kakao, med, kúpeme sa v špec. oleji, berieme antihistaminiká a plánujeme opäť pobyt pri mori, tak snáď to synovi tiež prejde a neobaví sa iná forma alergie.

Jako malá si pamatuji jak sem se drbala, úplně do krve dodnes mam jizvy. Pubertou se to dost zlepšilo, ale vždy jsem bojovala s oičejem, styděla jsem se za ty suché a červené fleky. Pak jsem začala chodit k alergologovi a na kožní, tam mi byli bohužel předepisovány kortikoidy, které pomohli ale hned to bylo zpět. Po letech zkoušení jsem našla kosmetiku která mi vyhovuje! Bohužel i má dcera má ekzém, ale jsem již chytřejší a za poslední 4 roky každodenního promazávání se ekzém neukázal :) Ještě jsem se ale nesmířila s tím, že se ekzému nezbavím, čekám že najdu kosmetiku která mně vyléčí(je to takové nalhávání sobě samému)

Atopický ekzém mám od detstva, vždy sa striedali lepšie a horšie obdobia, po puberte sa na chvíľu zdalo, že mi zmizne takmer úplne, objavoval sa sporadicky, väčšinou v zime a na nohách a rukách, na tvári som ho mala veľmi zriedkavo. Keď som otehotnela, ani som nevedela, že mám nejaký ekzém, absolútne nič.. Tešila som sa, že som sa ho konečne zbavila, ale to som ešte nevedela, čo príde. Asi mesiac po pôrode sa mi ekzém zhoršil najprv na tvári, krku, potom ruky, nohy, chrbát, keď sa zlepšilo jedno, zhoršilo sa druhé.. Vyskúšala som už asi všetky dostupné masti a krémy na trhu, nič nezaberá, vyskúšala som bylinky, oleje, čaje, akupunktúru, bezlepkovú diétu.. a nič.. Teraz som takmer rok po pôrode a môj príbeh sa nekončí šťastne ako v rozprávke - momentálne mám ekzém asi na 70-80% tela a stále bojujem :( Už som skoro rok na takmer každodennom ošetrení kortikoidovými masťami. Ale verím, že niekedy budem na toto obdobie len spomínať a tešiť sa z relatívne peknej kože. :)

Mám 29 rokov a atopickým ekzémom som trpela od nepamäti. Od najmenšieho malička. Ako dieťa som mala ekzém na zhyboch kolien, lakťoch, pod nosom, kútili, mokvali mi uši od náušníc. Boli potraviny, ktoré som mala striktne zakázané a čo i len najmenšie porušenie zákazu sa rovnalo nekonečnému mokvaniu, svrbeniu, opuchom a mastičkovaniu. V puberte mi väčšina ekzému zmizla, ostali mi ale červené fľaky na tvári, a to presne pri nose a v kútikoch. Vyskúšala som kopu mastičiek, kvôli alergii som brala antihystaminiká. Tieto zvyšky atopicého ekzému však nie a nie zmiznúť. V 26 rokoch som zmenila stravovanie na tzv. Paleo. Vylúčila som lepok a prešla na nízkosacharidovú diétu. Tieto zvyšky kožného ochorenia mi po pár týždňoch zmizli. Zmena stravovania mala na moje telo mimoriadne priaznivý vplyv a hodnotím to ako jedno z najlepších rozhodnutí v mojom živote.

Atopický ekzém u mňa začal v 6 týždňoch. Lekári ho najskôr nazvali dojčenecký, vraj do roka prejde. Neskôr sa hranica posunula do 3 rokov, 6 rokov, až do puberty. Diagnóza znela, atopická dermatitída. Teraz mám 37 rokov a atopický ekzém “len” na rukách. Počas môjho života som vyskúšala asi všetky dostupné krémy a lieky, absolvovala liečebné pobyty, kúpele, no nič nezabralo natoľko, že by som si mohla povedať: “Je to za mnou”. V rodine máme genetickú predispozíciu, toto kožné ochorenie má moja sestra aj iní členovia rodiny. Ruka v ruke s ekzémom idú aj alergie na peľ, prach, astma,.. Neviem, či niekedy nájdem spôsob, ako ekzém úplne vyliečiť, ale správnou stravou a aktívnym životným štýlom sa mi darí fungovať tak, že ma neobmedzuje natoľko, aby som mohla robiť veci, ktoré mám rada.

Pamätám si, že keď som bola malá, rodičia ma kúpali v mastných olejoch, ktoré nemali veľmi príjemnú vôňu a zakaždým ma natierali mastnými krémami či olejmi, vďaka čomu bola moja pokožka udržiavaná a prejavy ekzému neboli veľmi výrazné. Keď som bola staršia, tak som sa už odmietala kúpať a natierať týmito prípravkami, čím sa mi môj ekzém rapídne zhoršil a riešila som to rýchlo pôsobiacimi kortikoidmi. Neskôr som pochopila, že to nie je správne riešenie môjho problému a po porade s lekárom som opäť začala používať prípravky určené k atopickému ekzému – iné, lepšie - nie tak mastné a s príjemnou textúrou, ktoré mi veľmi pekne môj ekzém udržiavajú. Aj keď je ekzém ukľudnený – teda nepáli a nie je stále začervenaný, na tele mi ostávajú fľaky. Do budúcna by som sa práve preto veľmi rada zbavila nie príznakov ekzému, ale práve jeho následkov, ktoré mi ostali na tele. Aj keď som za tie roky samozrejme odpozorovala, ktoré potraviny mojej pokožke robia problém a zhoršujú môj atopický ekzém, stačí vyšší stres či už v škole alebo v práci, oslabená imunita alebo vyčerpanie a prejavy ekzému sa opäť zhoršia. Preto je pre mňa neoceniteľné mať prípravky, ktoré mi ekzém udržiavajú v ukľudnenom stave aj napriek tomu, že ide o ochorenie doživotné.

Ako dieťa som mala ekzém. Nikdy som nerozmýšľala nad tým, že ho raz bude mať asi aj moje dieťa, ale áno..ide o dedičné ochorenie a neminulo nás to. Julia mala 1 rok, keď sa jej ekzém začal objavovať najmä na ručičkách. Niekedy krémy zaberú inokedy musíme mať liečbu od dermatológa. Vyskúšali sme množstvo produktov a tipov z internetu, kým sme našli to, čo nám vyhovuje najviac. Najhoršie je obdobie zimy, keď má takmer celé telíčko veľmi suché až draplavé. Naučili sme sa čo môžeme a čo nemôžeme používať a verím, že postupom času sa nám podarí ekzém čo najlepšie zvládnuť...

Naďa má aktuálne už 10 rokov a je z nej malá slečna. Začiatky však boli ťažké pre celú rodinu. Prejavy ekzému trvali takmer 6 rokov. Nočné budenie, pretože ju svrbelo celé telo, škrabance a jazvy. V liečbe sme si prešli od alternatívnych metód až k dermatologičke, ktorá nám predpísala miešanú masť z lekárne. Priznávam, že len vďaka jej prístupu a aktívnemu záujmu o možnostiach doplnkovej terapie sa nám podarilo ekzém udržať pod kontrolou. Napriek tomu, že sa už u nej akútne príznaky neprejavujú, ostala jej extra suchá pokožka, na dotyk pripomínajúca krepový papier a je nutné ju neustále natierať, prípadne mať prehľad, či sa natrela sama. Ako každé dieťa, však na tieto opatrenia „rada“ zabúda, čo sa hneď prejaví na stave jej pokožky. Vyrastá z nej malý biológ, takže teóriu atopického ekzému pozná dokonale, len prax je vždy trochu iná.

Začalo to červenými fľakmi na koži, keď mal Endre asi 3 mesiace. Z počiatku som to neriešila, veď deti majú kadejaké vyrážky. Keď sa to ale v piatich mesiacoch výrazne zhoršilo a jeho telíčko bolo ako popálené, že ma to prestalo baviť. Diagnóza znela atopický ekzém u detí. Začal boj o informácie, návštevy kožných lekárov a skúšanie rôznych metód a výrobkov. Mám pocit, že je to nekonečný príbeh. Momentálne je to v relatívne dobrom stave a tým, že som na eliminačnej diéte (keďže kojím) a navštevujeme pravidelne kúpele Podhájska.

Celý život som zdravá, teda aspoň sa tak cítim. Avšak môj život ovplyvňuje a obmedzuje kožné ochorenie s názvom atopický ekzém. Okolie mi dávalo jasne pocítiť, že je to choroba, je to hnusné, škaredé a neustále ma otravovali otázkami : “Čo to máš? Je to nákazlivé? Prečo to nezakryješ?”. Nikto z nich neriešil, že ma to bolí, že sa za to hanbím, že mi to je nepríjemné. A pritom je to “len” atopická dermatitída. Ide o neustály kolotoč, v mojom prípade sprevádzaný astmou a alergiami. Raz sa zlepší jedno, alebo druhé, no nikdy to nie je dokonalé. Červený fľak na tele, teda ekzém sa mi bolavo pripomína pri bežných činnostiach. Ovplyvňuje mi život a zasahuje do obyčajných vecí. Popasovala som sa s rôznymi diétami, vyhýbala som sa športu (aby som sa nespotila a nesvrbela ma koža), dávala som pozor, aby som mala vhodné oblečenie z normálnej látky, ktorá dýcha. Oblečenie, ktorým sa zakryjem pred svetom. Vyhýbala som sa horúcemu počasiu, potravinám. Dodržiavala som všetky rady lekárov, skúšala som všetko, a to z každej strany. Investovala som kopu času, trápenia, bolesti a peňazí. Pochopila som to až po 27 rokoch, že atopická dermatitída nezmizne. Zmierila som sa s týmto kožným ochorením. Naučila som sa s ním žiť, no taktiež som zistila, že ekzém sa dokonca dá aj “uspať.